Takto sa to všetko začalo…
Dňa 15. novembra 2017 sa v Univerzitnej knižnici PU v Prešove (UK PU) konala vernisáž výstavy – Prokip Kolisnyk: Čarunka farieb (maľba, kresba, grafika). Pri príležitosti životného jubilea autora ju pripravili UK PU a Spolok ukrajinských spisovateľov na Slovensku.
Prokip Kolisnyk totiž objavil a v UK PU prezentuje veľmi špecifický, interesantný a unikátny spôsob maľovania obrazov. Vo svete maľby len veľmi ťažko (ak vôbec) nájde obdobu. So skupinkou žiakov z viacerých ročníkov sme sa išli pozrieť na túto jedinečnú výstavu.
A čo my na to?
Keďže som mala tú česť a tento autor ma ako študentku veľmi inšpiroval a motivoval v mojom štúdiu na fakulte, tak som zhruba vedela, čo môžem od neho očakávať. To, čo som možno tušila ja, som chcela odovzdať aj mojim žiakom zo ZUŠky. Rozhodla som sa preto zobrať ich práve na túto výstavu. Pán Kolysnik nesklamal moje očakávania, pretože mojim žiakom sa výstava veľmi páčila. Pri každom z obrazov sme sa mali o čom rozprávať, polemizovať, dokonca sme vymýšľali nové súvislosti, ako inak by to ešte mohlo byť, alebo prečo tam daný predmet, či námet je. Takáto atmosféra je na výstave a teda aj na jej prehliadke veľmi dôležitá, pretože umenie nemá byť „nemé“ voči jeho prijímateľovi. Má podnecovať jeho fantáziu a vzbudzovať v ňom zvedavosť. To sa naplnilo.
S úžasom sme sledovali veľkolepé diela vytvorené netradičnou výtvarnou technikou. Skúmali sme rôzne pohľady a vzdialenosti a som veľmi rada, že žiaci pochopili, že to, čo si vždy teoreticky vysvetľujeme aj pri našej tvorbe, sme tu mohli naplniť aj prakticky. Tak veľmi dôležitý – odstup od diela. Zblízka sme nevideli to, čo z väčšej vzdialenosti, čo ich veľmi fascinovalo, že dielo nebolo čitateľné hneď z prvého pohľadu, a tak sme každý mohli svojím názorom pridať svoj kúsok do skladačky rozlúštenia tohto umeleckého rébusu. To sa týkalo hlavne námetov, ktoré sme my priradili skôr ku sakrálnym.
Veľmi dominantným dielom, ktoré zaujalo takmer všetkých, bol autoportrét samotného autora, pretože netradičná technika maľby – akási spleť povrazov bola excelentne viditeľná a takmer vychádzala k nám z obrazu. Zároveň žiakov zaujímalo, ako vyzerá a ako sám seba vidí aj samotný autor. Nakoniec nám aj v prospech zahral fakt, že v univerzitnej knižnici a študovni muselo byť ticho, a tak sme si naše myšlienky posielali šeptom, čo ešte zvyšovalo intimitu, s ktorou autor tvoril a čo nám chcel povedať. Ďakujeme za krásny umelecký zážitok!
Ako by sme vyjadrili naše dojmy z výstavy? (autentické dojmy žiakov)
…zaujímavá, veľké krásne obrazy….
… wau, to musel naozaj robiť dlho…
…obrovské a kričiace do ticha…(v študovni pri prehliadke bolo úplné ticho)
…také super farebné….
….také sme ešte NIKDY nevideli!
Mgr. Daniela Olejárová
